Choď na obsah Choď na menu
 


Môj príbeh

Rozhodla som sa že začnem písať vlástny príbeh.Bude sa volať.

Život ako taký

1.kapitola

6:00 ráno,vstávam ako vždy... V izbe si zapnem TV,idem do kúpeľky a vyžehlím si vlasy (samozrejme iba príležitostne)...O 15 minút sa pozriem do rozbombardovanej skrine a doslova dúmam nad tým čo si obliecť... Hovorím si,že 1. deň v škole to musí byť niečo výnimočné.Ale ako inak,vyberiem zelené neónovo rúžové tielko,bledo modré rifle a tenisky s takou istou rúžovou.Vlasy si nechávam rozpustené,ale niečo tomu chýba. Samozrejme! Pípne mi telefón,kamoška Vanessa mi posiela správu : "Nezabudni si dať RayBan-y! :) ..." Ahá,takže toto! konečne mi to docvaklo. O 6:50 vychádzam z domu a idem na autobus,píšem si s kamoškou,boli sme dohodnuté,že sa stretneme na zastávke pri škole. O 15 minút ma tam čakala. "Čáááu,fúú,tešíš sa do školy? Ja vôbec,nový spolužiaci,trieda a učiteľka..." Ja som jej len prikývla a zamyslene rozmýšlala nad vecou,že už tam nebude ON... Spolužiak,o ktorom som nevedela že sa mu páčim. Bála som sa mu to povedať v predošlej tride,že aj on mne...Vlastne som premrhala šancu. Teraz mi to bolo ľúto,ale musím sa s tým zmieriť skôr či neskôr. Naša debata o škole pokračovala až do "vestibulu" kde sa zišli nejaký "starý" spolužiaci... Čakali sme s nimi na dvore,kým otvoria školu. "Je ti niečo?,"opýtala sa ma Vany. "Hm? Nieeee,nič...",pousmiala som sa a mávla rukou. Ako náhle sme zbadali,že školu otvorili,vbehli sme dnu,a ja som nešťastnou náhodou vrazila do jedného chalana. "Úpss,prepáč.",ospravedlňovala som sa a bežala ďalej za kamoškou,on na mňa stále pozerala,myslela som,že ma ide zabiť... "Do kelu,tridu na 4. poschodí nechcem mať!",nadávali sme na naše "školské" schody.Na schodoch som sa obzrela za seba a zase som videla,že sa ten chalan na mňa pozerá... Rýchlo som utekala do tridy a sadli sme si do predposlednej lavice. "Ha,máme to!",Vany bola nadšená z našeho miesta v tride. Pousmiala som sa: "Hej,konečne sedíme spolu,som zvedavá akú budeme mať triednu."...Ešte sme do začiatku hodiny mali 10 minút,ale dvere sa otvorili a niekto sa pozrel do triedy a ukázal na mňa... Vany sa ma pýta ..."Kto to bol?" Ja som na ňu pozrela a prekvapene povedala: "A čo ja viem...Nepoznám ho." Zazvonilo na hodinu,prišla naša nová triedna učiteľa a pozoznamovala sa s nami."Tak zlatíčka,ešte pol hodinka a pustím vás domov.",povedala. Vanesska mi ukazuje mobil,napísal jej náš spolužiak,ktorý odišiel na gymnázium. Vraj nás čaká vo vestibule. Nechápali sme čo tam robí,nakoniec sa z toho vychomolilo,že chce ísť s nami do kina na Spidernama.Mňa to nebaví a ani sa nám nechcelo.Museli sme odmietnuť,takže on odišiel domov a my sme šli na obed. "Fúúha,čo to tu cítim...",znechutene som si zašomrala pod nos. Zrazu sa tichým hlasom za mnou ozvalo : "Fúú,máš pravdu..." Otočili sme sa obe,ale nikoho sme za nam nevideli,iba ZASA toho chalana,utekal za kamošmi.Vany sa ma zase opýtala "Kto to je...?" ...Ale ja sama som nevedela. Konečne sme vystáli tú dlhočíznu radu v jedálni ,ale bolo to zbytočné,obed bol hrozný. Tákže zase na 4. poschodie šlapať pre tašky a v horúčave domov. 10,9,8,7,6,5,4,3,2,1,hurá,konečne na 4. poschodí! Zo skriniek sme vytiahli naše "tašky" a pobrali sa zase dole. Na 3. poschodí som zazrela toho "chalana" ,samozrejme na kolobežke. Totiž na našej škole je to teraz veľký hit. Teraz mi to vrátil,tak do mňa vrazil aj s tou jeho kolobežkou keď bežal dolu schodmi. "Áu!",vykríkla som. Vany naňho zakričala,on sa otočil a ja som si musela sadnúť,strašne ma to bolelo,vrazil mi do nohy. Keď sme nakoniec zvládli "púť" po schodoch,dole čakal ON,povedal mi : "Prepáč,naozaj som nechcel,stalo sa ti niečo?" ... "Nie,je to v pohode,iba ma trochu boí noha.",pousmiala som sa a pobrali sme sa domov. On išiel za nami. "Vany? Prečo ide za nami?",opýtala som sa s údivom... "Pane bože,netuším."no nakoniec sme zistili,že ide na ten istý autobus ako my. Uf,to bol trapas,v autobuse som zakopla o tašku a zase som spadla. Vanesska sa začala rehotať,ale mňa to fakt bolelo,slzy som mala na krajíčku... Ten "chalan" pribehol k nám a zodvihol ma. "Ou,stalo sa ti niečo?" ,opýtal sa ma. "Niee,ale dnes sa mi fakt nedarí,ja som ale nemotorná." ,hanblivo som sa pousmiala..."To nič,je to zlaté.",povedal."Zlaté?! Čože?",zasmiala som sa a pozrela na Vany. Ona sa na mňa usimiala a jej gesto bolo niečo ako "netreb blbosti"... Smozrejme som ju nepochopila,pretože rozhodne som netrepala blbosti! Za 10 minút sme vystúpili,no on išiel ďalej.Naša debata pokračovala o neznámej osobe,"kto to je,je to net zo školy"?No nakoniec sme sa blížili k činžiaku v ktorom bývame,počujeme z kríkov piskľavé kňučanie. Nazreli sme do kríkov a videli sme dve malé šteniatka,mohli mať okolo 4 týždňov a boli to kríženci kokeršpaniela.Premýšľali sme čo s nimi,nevedeli sme či nás mami nevidhodia aj s nimi...No nakoniec sme sa rozhodli,že ich vezmeme domov a uvidí sa. "Uf,ja sa tak bojí čo nám povedia,ale zároveň sa strašne teším,že sme im pomohli.",povedala som.Triasli sa mi ruky,no museli sme zaklopať na naše dvere,totiž bývame oproti sebe. Naše mami naraz otvorili dvere a vykríkli. "Mami,tie šteniatka sme našli v kríku kňučať,sú hladné a smädné...Musíme im pomôcť..." Šteniatka sa u nás ubytovali,ja som mala fenku,dali sme jej meno Bow a psík sa volal Flowen (Flovn)... Boli sme tak starašne radi... Šli sme na Facebook pridať fotky,a zrazu vidím,že ma chalan zo školy požiadal o priateľstvo.Potvrdila som ho. Volá sa Marek.Júú,ale tie šteniatka ma tešili viac. Mama mi síce nadávala ,a vravela že si ho/ju nenecháme... No ja som verila v opak. Šli sme s nimi von a ako tak pozerám,Marek stál pri lavičke s jedným chalanom z činžiaku."OMG!",povedala som..."Čoo?",opýtala sa ma Vany. Ukázala som nenápadne prstom na Mareka.No nič,povedali sme si a šli si sadnúť na lavičku o dobrý kúsok ďalej. On ma zbadal,rozbehol sa a vraví: Jééé,vy máte psov?" "Nie,teda áno...Našli sme ich pri činžiaku...Bóže ja som taká rada." Stále sme tomu nemohli uveriť.On sa hral s Bow a Flowen-kom.Nakoniec oznámil...."Strašne zlatý psíkovia,ale to nie je to čo som sa ťa chcel spýtať...",zahanbene sa na mňa pozrel a usmial sa.Ja som sa pousmiala a vzala som na ruky Bow.A on začal: Vieš,chcel by som ísť s tebou von,len prosím nepovedz nie.Je jedno kam." Prekvapene som sa naňho pozrela a usmiala. Po piatich sekundách som povedala: "No dobre teda,pôjdem..." Usmiala som sa a odkráčala domov,aj s Vany sme sa na seba usmiali a šli do výťahu."Vany,ale prosím nikomu to nehovor,prosím",prosila som ju. "Dobré,len sa mi tu nerozplač!",zasmiala sa a my sme pokračovali dlhou chodbou. Neše mami šli do nákupného centra a ja som šla na Facebook,chcela som tam dať fotky z dovolenky,ale zazrela som asi 10 nových správ.Pozrela som sa,ale zasekol sa mi počítať,zazvonila som Vany a šla k nej.Pozrela som si u nej správy.Písal mi on,Marek. Asi 10 správ.Tak som mu poslala moje telefónne číslo a on mi zavolal: "Ahoj,tak kedy pôjdeme von,a vezmeš aj Bow?",opýtal sa."Uf,no asi zajtra po škole,hodím si veci domov a zavolám ti,dobre?",odpovedala som s radosťou."Fájn,už sa teším!".Júú,v duchu som sa tak strašne tešila,ale zároveň som sa bála.Nevedela som či nepoviem nejakú hlúposť,alebo sa mi nestane nejaký trapas. Bolo 18:30 a my sme sa totálne nudili...Naše rozhodnutie nakoniec bolo: "Ideme do Avionu!",(už spomínané nákupné centrum). Vzala som si nejaké peniaze a šli sme,chcela som si kúpiť rifle alebo nejaké úzke nohavice a voľné tričko so spadnutým rukávom.Máme to hneď po ceste,takže sme sa stavili rovno v Mc Donald´s.Hneď ako sme dorazili do Avionu,prvá otázka bola: "Vaný?Ideme najskôr do Terranovi,alebo do H&M?",s rehotom som sa pobrala smerom k Terranove. H&M je totiž na druhej strane."Wow,toto som hľadala." ,uvidela som krásne tričko,bol na ňom nápis LOVE a malé srdiečko.Šla som si ho skúsiť,ale v tom sme uvideli naše spolužiačky. Kiku a Paulínu. "Pane bože,Teri...Vidíš kto tam je?!",totož oni dve boli namyslené a strašne nenávideli keď sa s nami bavil nejaký chalan.Rýchlo sme sa schovali za veľký regál s bundami.Ako náhle odišli,utekala som si skúsiť to tričko,bolo mi dobré,ani veľké ani malé.Kúpila som si ho a my sme pokračovali v "nákupoch".Vany si kúpila čiernu mikinu a šedé rifle.Ja zase to tričko s nápisom LOVE a úzke tmavomodré nohavice.Napadlo mi,že si ich zajtra oblečiem.Šli sme domov a počuli sme ako na nás niekto kričí: "Stojte vy dve!",otočili sme sa a za nami utekali asi 9 chalani.Strašne sme sa báli,rozutekali sme,no oni zrýchlili...Stále niečo vykrikovali,lenže mi sme im nerozumeli.Konečne sme dobehli domov!"Pane bože,rýchlo odomykaj!",zkrýkla som.Nakoniec sme sa vystrašené vrátili domov.Bolo už 20:30 takže sme sa každá doma osprchovali a pozerali sme telku.Pol hodinu u nás a pol hodinu u Vany. Ešte sme šli von s psíkmi,zatial čo naše mami riešili,čo s nimi.O 22:00 sme sa pobrali spať.Naše nájdené šteniatka spali s nami. V duchu som si myslela,že zajtra bude super deň...Tak som rýchlo zaspala a čakala na ráno... 6:00 budík mi zvoní a zároveň mi prišla SMS. "Ahoj,o 7:20 ťa čakám pri škole,samozrejme aj Vanes. :) ..." Usmiala som sa a šla sa obliecť a zazvoniť Vanesske. "Ideme von so šteniatkami." ,ona bola už tiež oblečená,čiže sme cez seba prehodili mikiny a šli. Do 6:50 sme boli vonku,potom sme šli na autobus... Ako náhle sme prišli k škole,videla som ho tam,čakal nás.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

What you need to know about dear blood affliction

(AsheetteWevy, 9. 10. 2018 6:09)

Pression arterielle est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre coeur bat, il pompe le sang par vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-avant-ou-apres-manger/

/Príbeh/

(http://www.animalsplays4ever.estranky.sk/, 4. 3. 2013 14:02)

Klobúk dole peknú fantáziu máš.Príbeh sa mi zatiaľ páči.Je to ako z normálneho život , ale okrem toho že ja nestávam o 6h ale o 7h. :p.
Inak nechceš byť spisovateľka ? Podľa mňa by ti to šlo aj ja by som si kúpila tvoju knihu.

 

 


Posledné fotografie



Archív

Kalendár
<< október / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 7128
Mesiac: 155
Deň: 4