Choď na obsah Choď na menu
 


Môj príbeh 3

3.kapitola

 

 

Napísal iba "Ahoj :)"...Vobec som ho nepoznala,volal sa Leo.Zazvonila som Vany,či náhodou neviem kto to je.Otvorila mi a ja som šla k nej aj s notebook-om."Čaukí,počuj poslal mi žiadosť aj správu jeden chalan,no netuším kto to je...Nepoznáš ho?",zamyslene som sa opýtala."Fú,naozaj netuším kto to môže byť.",vstala som a šla domov.Napísala som mu: "Ahoj,prepáč,ale naozaj neviem kto si." Neodpisoval.Pobrala som sa vyvenčiť Bow.Prechádzala som sa po parku,nebolo tam ani živej duše...Ale predsa,oproti mne som zbadala Mareka s Kristínou.Vedela som,že ma videli,preto mi bolo blbé otočiť sa a ísť domov.Prešla som okolo nich rsp. oni okolo mňa."Ahoj Thes,čo ty tu?"..Prekvapene som sa pozrela. "Prosím?! Čo tu robím ja?! Veď ty vieš,že mám psa a ten musí chodiť von...Či nie?!...",sklamane ale zároveň nahnevane som sa pozrela na Mareka,Kristína sa len ticho uškŕňala....Ja som na ňu len zazrela a sklesnute pokračovala vo venčení.Vrátila som sa domov,bolo 17:00,pípol mi mobil.Marek... Ach toto už nemôže byť horšie (pomyslela som si)... "Ahoj Thes,ja viem....Hneváš sa. Ale Kika ma pozvala von...Bolo mi blbé odmietnuť.",napísal. "Ahoj! Som rada,že si aspoň napísal...Vieš mohol si mi dať aspoň vedieť,že ideš s ňou von. Lebo mne nebolo blbé stretnúť ťa s ňou...",nemala som slov...Ja viem je to len malý chalan,ktorý nemá rozum...Iba to ma dokázalo upokojiť pred rozbitím mobilu...Sadla som si na postel a zapla notebook.Ten Leo mi odpísal...: "Ani ja teba nepoznám,ale jedna tvoja kamoška,neviem odkial sa poznáte ťa má v priateľoch...Tak som si ťa pridal. :)",je to celkom pekný chalan,a dokonca je z BA. Taktiež mi aj Marek napísal..."Ahoj.",fakt výstižné. "Ahoj.",ja viem,tiež som výstižná. "Kto je to ten LEO?!",opýtal sa ma Marek. "Noo,neviem. Vlastne jedna kamoška sa s ním pozná."..."Ahá,takže je z BA?".."Hej.",odpísala som. O pár minút mi Leo napísal,že Marek mu píše: Kto si? A prosím prestaň písať Thes,je to moja baba..."...Usmiala som sa a pokrútila hlavou...

Nechápala som teda,ako to je....Raz povie "tak",lebo tá sprostá Kristína je s ním vonku a raz "tak" lebo mi napísal nejaký chalan.Marek mi zase píše: "Takže ho nepoznáš,ale píšeš si s ním...?"... -_- och. "Áno,správne.Neboj sa mám svoj rozum...A už vieš aké to je keď Kika je stále s tebou a ja neviem čo všetko...? Tiež mi to nie je najpríjemnejšie.",neodpisoval. Kašlala som na to,Leo sa odhlásil a Marek neodpisoval.Odhlásila som sa aj ja a šla von s Bow."No čo Bow...",zamrmlala som...Vonku som sa prechádzala stále dookola činžiaku asi hodinu.Nakoniec ma to omrzelo a šla som sa prejsť do parku.Tam som sedela asi pol hodinu. Bow sa hrala s veľkým labradorom,tak som ešte čakala kým tá pani odíde.Po 15-tich minútach sa konečne prestali naháňať a šli sme domov.Klasické venčenie psa. Tento večer nebol ničím zvláštny,o ôsmej som šla na pol hodinu k Vany pozerať telku.Ďalšiu pol hodinu išla ona k nám... Keď skončil seriál,pustili sme sa do debaty. Jej sa totiž zapáčil jeden chalan.A ja som zase nadávala na Mareka.Prekecali sme celú hodinu až mama zahlásila: "Vy ste ešte hore?! Ále padajte spať!"..."Mamí,veď je len 10 hodín... -_- (22:00).",mama nesúhlasila s predĺžením našej debaty o pol hodinu...Vany zostala spať u nás.Aj tak sme celú noc boli hore a kecali,kecali...Zaspali sme o druhej v noci....5:45 - Cŕŕŕŕ...Cŕŕŕŕ...,zvonil budík.Márne,vypla som ho a spali sme ďalej,mama šla do roboty už o 7-mej.My sme tak akosi zaspali... "Thes! 7:45!".....! "Wááááá,rýchlo umyť zuby obliecť!"... Nemrhali sme slovami a o 7:50 sme boli nastúpené pred dverami. No moc nám to nepomohlo,pol hodinová cesta do školy ničomu nepomáha..."Kedy nám ide autobus?"...,opýtala som sa."Až o 12 minút!",tento spoj je taký na prd! 12 minút sme čakali na zastávke spolu s opitým bezdomovcom.8:07 prišiel autobus.Nastúpili sme hneď do predu,v zadu sedáva partia bezdomovcov,ktorý každé ráno chodia hore dole a tancujú tam."Do kelú! Zácpy ako hrom....!",bolo to tak na pol hodinu...Mali sme také nervy,autobus bol prepchatý a bol tam taký smrad! O 8:40 sme dorazili na zastávku kde sme čakali na ďalší spoj do školy. Museli sme zavolať mamám,lebo učiteľka by to hneď na nás bonzla.Autobus meškal... "Toto není možné,mama nám vynadala,a ešte aj ten poondiatý autobus musí meškať...",okopávala som si tenisky od nervov.Konečne! O 9:15 sme dorazili do školy,mali sme matiku. Zmeškali sme dejepis! Nevadíííí... Zasmiali sme sa. Ďalšia hodina bola fyzika,tá mi celkom ide....Celý deň ubehol ako voda a my sme sa rozhodli po vyučovaní ísť na školský dvor spraviť si nejaké fotky..."Aha,tam je Marek...",nenápadne ukázala prston Vany. "Um..",pozrela som do zeme. On prišiel za nami,aj so svojími kamošmi... Táto jeho parta bola ešte celkom fajn. Dali sme sa s nimi do reči... Marek bol konečne normálny... "Ináč čo tu vy robíte?",opýtali sa nás... "Plánovali sme odfotiť sa...",zasmiali sme sa."Ahá,tak dobre.",zašomrali.Nakoniec sa zvrhla "hádka" o to,kto bol prvý.... Totiž chalani si dávali preteky,neviem síce o čo im išlo,ale bola to sranda..."Tento deň bol celkom fajn,som rada,že sme boli vonku aj s nimi...",usmila som sa...Až na to,že.... Až na to že...Marek odišiel bez pozdravenia...Iba sa stále obzeral a nič.No to je jedno... Doma sa sa strašne nudila,Vany šla k otcovi.Mala som byť sama doma až do deviatej,mama išla s kamarátkami do kina."Čo ja mám robiť...", -_- . Šla som vyvenčiť psíkov a znovu domov. Zapla notebook,prihlásila sa na Facebook...Pozriem sa k to je online,mala som na chate 5 ľudí... "Všetci sú vonku...",povedala som si a šla som pozerať telku.Zazvonil mi telefón... "Mama...",ach. "Áno mamí?",ozvala som sa. "Čo robíš?",opýtala sa ma mama... "Nič,nudím sa a pozerám telku.",povedala som znudene. "A bola si vonku s Bow a Flowen? A necheš niekomu zavolať či nepôjde von? A čo Marek,nechce ísť von?" ..."Áno bola som vonku s Bow a Flowen. A prosím,Marek?!"...prečo práve on?..."Áno,Marek... Nechceš mu zavolať?",váhala som."Ja neviem,veď on nech zavolá... On ma dnes ani nepozdravil.",nahnevane som zašomrala. "Ach jaj,to sú problémy. Ale ako myslíš,tak teda ja prídem večer,maj sa.",povedala mama.Pozrela som sa na Bow,Flowen.... A na telefón,zavolám mu? ... "Nie. Radšej mu napíšem...."...! Naozaj som nevedela čo písať,nechcela som byť vtieravá ani moc milá,ale ani drzá a nahnevaná. : Ahoj Marek,čo robíš? Nešiel by si von,ja sa nudím a nemám čo robiť...",bola som strašne zvedavá kedy a čo mi odpíše. Prešlo 10 minút,neodpísal.Prešlo 20 minút,neodpísal... Ani po hodine mi neodpísal,až nakoniec : "Ahoj,prepáč mal som zápas...A nemám teraz čas,ahoj.",naozaj som nevedela čo si mám myslieť,chápem,že mal zápas,ale takýto on nikdy nebol.Vždy napísal : Prepáč,nemám čas,ale neboj zajtra môžme.",ale teraz...Veď predsa ja som mu nič neurobila... No nič,nudila som sa doma ďalších hodín. O pol desiatej,kedy už mama bola doma,som šla s Bow a Flowen von."Ja si už pôjdem ľahnúť,ale ešte chvíľu budem pozerať telku.",povedala som... "Je ti niečo,nikdy si nešla spať o trištvrte na desať. (21:45)",ach,materská nechápavosť (zasmila som sa) ... "Nie,ale som unavená.",povedala som.No ani pol hodinu som nepozerala telku a zaspala som.

Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ,cŕŕŕŕŕŕŕ´.... "Wááá!",zľakla som sa... Mama už doma nebola,musela ísť skoro do práce. Umyla som si zuby,učesala sa,obliekla a vyvenčila Flowen a Bow. Bolo asi 6:56,keď som šla z domu. Vany ma čakala pri škole . "Ahój...",pozdravila ma. "Ahoj,počuj,nevieš čo je s Marekom? Bol ako keby mu niekto zomrel.... (ach tie moje výrazy)",opýtala som sa. "Um,nie... Fakt neviem.Prečo?",všetko som jej vysvetlila a pokračovali v ceste do triedy. No Mareka sme nikde nevideli,ani v jeho triede... ...Nejak sa mi to nezdalo...No po prvej hodine som videla ako vchádza do školy. Pribehla som k nemu : "Ahój,kde si bo?"..."Ahoj,to je jendo.Proste nechaj tak.",začudovala som sa a pokračovala som s ním do triedy. "Ahoj Marék.",pozdarvila ho Kristína."Um,ahoj."

"Tak ja pôjdem,poobede ideš domov?",opýtala som sa. Marek sa na mňa usmial. "Áno idem... Prečo? Chceš ísť von?"...potešila som sa."No rada by som šla...No neviem či môžeš a išla by aj Vany. Dnes sme chceli ísť do Eurovei (OC).",usmiala som sa. "Idete nakupovať?",zasmial sa Marek. "No tak nejak,tak po škole sa stretneme,alebo vieš čo,stretneme sa na obede.",pozdravila som ho a odišla do triedy,oznámila som Vany,že s nami pôjde aj Marek.Do Eurovei sme potrebovali ísť kúpiť si gumáky,nejaké tričko,nohavice,tepláky a bundu....Hrubú mikinu.Totiž dohodli sme sa,že budeme chodiť vypomáhať do útulku............

Posledná hodina.... "Cŕŕŕŕ." Júú konečne zazvonilo.Celá trieda sa rozutekala a Marek nás čakal pred triedou,niekoľko spolužiakov si ho "doberalo",no len čo sme tam prišli....Začali sa hádať o to kto má lepšie tenisky,teda Convers-ky... Spolužiak začal,že Marek má "fejkáče".... "Bože,ste trápny....",odvrkol im Marek.Totiž on keď sa s niekym háda,vie byť veľmi drzí.... :D .

"Fuj,čo to je zas za obed?!",zhnusene som sa opýtala.Za mnou stála kuchárka a počula ma... "Tak tebe tu nechutí?! Môžeš sa ísť najesť do toho vášho Mc Donaldu!",nahnevane zavrešťala.My sme sa tak začali smiať... Ani sme ten obed nezjedli,naozaj sme šli do Mc Donaldu....

Hneď ako sme dojdeli,šli sme do prvého obchodu vybrať si gumáky. Nejaké úplne jednoduché. "Tieto sú pekné.",povedala som."Hej,pekné,ani nie sú také drahé a do útulku ich nie je škoda."...povedala Vany. Marek si z nudy začal skúšať dievčenské čiapky a fotil sa pred obrovským zrkadlom. Zase sme dostali záchvat smiechu po tom ako si dal na hlavu Hello Kitty čiapku s brmbolcom a ružovou mašličkou. :D "Héj,nesmejte sa!",zavrešťal.Nakoniec sme kúpili gumáky a šli sme vyberať nejaké rifle. Asi pol hodinu sme strávili skúšaním v kabínkach. Marek sa zase nudil... "Jémine,nechceš si aj ty niečo skúsiť?",zasmiala som sa... "Jansé,počkaj hneď som tu.",odišiel... O pár minú prišiel s plným náručím vecí. Toto bolo tak na ďalšiu bol hodinu.Nevadí,za to to stálo.Kúpili sme aj rifle. Šli sme ďalej. A zrazu....Pozerám,je mi nejaký známi....Kto to je?...Pýtala som sa sama seba...Až nakoniec Marek povedal... : "OMG,toto je ten Leo ,že?!",pane bože. Toto som nečakala... Iba som prešla okolo a usmila som sa. Marek sa na mňa pozrel.... "Ummm...",povedal... "Čo jé?"..."Nič,ja len tak.",nechápala som tomu jeho "ummm". Vany celý čas mlčala... Bola nejaká čudná.No to jej mama oznámila,že má zakázané chodiť von s tým... Mišom.Šli sme domov... Marek šiel ešte nachvíľu k nám. Zrazu mi prišla SMS-ka. Marek si zo mňa robil srandu,písali sme si no hoci bol pri mne... :D Šli sme von... Zazrela som Kristínu..."Omg,tam je aj s nejakou kamarátkou.",Krisína s jej kamarátkou Viktóriou pribehla k nám... "Čaukí Marek,toto je Vikča.Veľmi sa jej páčiš...",so smiechom povedala Kristína.Marek sa pousmial... "Jasné.",povedal so smiechom... Jej kamarátka pritvrdila."A kam chodíš do školy.....",opýtal sa jej...Rozprávali sa asi pol hodinu zatiaľ čo ja som sedela na lavičke a venčila Bow.Nejak sa červenal,zdalo sa mi to čudné... Omrzelo ma sedieť nečinne na lavičke ... Sledovať tie Kristínine posmešné pohľady na mňa. „Ahojte.“,pozravila som a bez otočenia odišla. Marek odzdravil : „Čau.“. Vo výťahu som si mrmlala popod nos... „Prečo som len taká sprostá?! Ako som ho mohla mať rada. Áno... Pekný je! Ale to nevynahrádza jeho správanie,no nakoniec sa zabuchne do Vany...“... Moje nevinné a nezmysluplné mrmlanie pokračovalo až do izby. „Mamí, som hladná.“,nervózne som zavrešťala na mamu. „Si hladná?! Choď sa najesť,ja nie som tvoja slúžka!“,odvrkla mi mama.Tak sme sa začali hádať... Ako vždy,ja musím mať posledné slovo... Takže som sa pohádala s mamou,bola som nahnevaná a urazená na Mareka a Vany sa so mnou z neznámych dôvodov prestala baviť. Strašne ma všetko štvalo... Napísala som Vany SMS-ku,totiž predvčerom bola v škole strašne divná,bola tichá,so mnou sa vôbec nebavila... „Kašlať na to...“, povzbudivo som si povedala. No napokon som sa aspoň s mamou udobrila. Hoci s Marekom to nepôjde tak ľahko, chvíľami som mala chuť mu napísať, že toto pokašlal...Po pár minútach premýšľania som sa presvedčila a napísala som mu. Niečo v zmysle,že to nemá význam keď na mňa kašle.... A predsa,nie je to jediný chalan na svete. O pár sekúnd mi odpísal. „Ach bože... Zase to zle chápeš. Ale ako myslíš. Fajn.“ ... Odhodila som mobil kam sa len dalo... Vedela som,že ja ešte stále budem „žiarliť“... Stále som ho mala rada. Sadla som si na posteľ,schmatla Nutellu a zapla notebook... Prihlásila som sa na Facebook , „1 –žiadosť o priateľstvo, 2 –správy, 5 –„noviniek“. „Fíha.“ Žiadosť o priateľstvo mi poslal nejaký Samo... Jednu správu mi poslal ten „Samo“. A druhú,to bola len kamoška. „Do kelu,kto to je?“,o chvíľku mi poslal správu ten Samo. „Ahoj “ ... „Ahoj,poznáme sa? „ ,odpísala som. „Hej,no teda každé ráno ťa vídavam v škole. (:“

..."Ahá (:"...Bolo mi blbé napísať mu,že som ho v škole videla možno raz.No pravda vyhrala... Bol veľmi milý.. : "No to nevadí,teraz ma budeš vídavať častejšie.Mám niektoré hodiny v tvojej triede (:." Ešte sme si chvíľu písali... Potom som šla vyvenčiť Bow. Doma som sa nudila,tak som sa rozhodla navštíviť po dlhej dobe Avion (OC). Zobrala som si cca 20 €. Obchody som prešla ako na bežiacom páse,na to že majú "nový" tovar som moc nemala z čoho vyberať. Ale predsa,kúpila som mame darček k narodeninám. A sebe tričko. O šiestej som prišla domov. "Ahoj mami,som doma.",hlučne som zakričala a pobrala sa s darčekom nenápadne do izby. "Dobre,dáš si niečo jesť?",opýtala sa ma mama. "Nie,nie som hladná.",pozrela som na zem,a znovu som sa prihlásila na Facebook. "Takže ty nebudeš vôbecť dnes jesť?! Ale budeš celý večer pri počítači?!",zakričala na mňa mama."Bla,bla,bla..." zamrmlala som si popod nos.Prečo to tá mama nikdy nepochopí. Keď budem hladná,ja si vypýtam jesť. Osprchovala som sa,umyla si vlasy a zasadla za notebook. Úlohy do školy som mala spravené,takže som mala celý večer pokoj. Keďže už začala jeseň,vonku bola skôr tma. Nevedela som sa dočkať Vianoc. No zároveň ma trápila dilema, či mám kúpiť Marekovi darček,teda nejakú drobnosť. Po piatich minútach ma premýšľanie omrzelo. Ešte som na pol hodinu išla k Vany.Viedli sme zĺhavú debatu o tom Samovi a Marekovi. "Thes,ja ti musím niečo povedať..." ,usmila sa na mňa bojazlivo Vany,ja som spozornela. "Áno?"... "Hej,takže páči sa mi jeden chalan,je to Marekov spolužiak Martin.",hlavou mi prefrčala armáda Marekových spolužiakov. "To naozaj?",usmila som sa. "No tak ja musím ísť,už som unavená...Ahój".,už som bola dosť unavená. Ľahla som si a o pár minút som zaspala.

.... Ráno ma zobudil odporný piskľavý zvuk môjho budíka. Vstala som z postele,umyla som si zuby... Obliekla som si nové trčko a bledé rifle. Dnes som Bow nešla venčiť. Prišla k nám ráno babka takže som sa naraňajkovala a vysvetlila jej časy venčenia. Schmatla som tašku,zazvonila Vany. "Ahoj,Vany dnes vezie otec.",oznámila mi jej mama. "Dobre,tak ja idem.",pobrala som sa na autobus. O 10 minút som vystúpila a pokračovala v ceste do vestibulu. Sadla som si ako každé ráno na "múrik" . O pár minút som zazrela toho Sama. "Ahoj." usmial sa a pozravil. "Ahoj.",odzdravila som ho. O ďalších 5 minút prišiel Marek. Sadol si vedľa mňa... "Ahoj,ako sa máš?",opýtal sa ma. "Ahooooj,no. Tak,celkom dobre.Je čudné,že sa ma to pýtaš zrovna ty..." .....

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 

 


Posledné fotografie



Archív

Kalendár
<< október / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 7128
Mesiac: 155
Deň: 4